Zbieranie autíčok je zvláštna vec. Na prvý pohľad pôsobí jednoducho, ale každý, kto sa do toho ponorí čo i len na pár týždňov, veľmi rýchlo zistí, že za tým je omnoho viac. Nie je to len o tom niečo kúpiť a odložiť. Je to o výbere, o systéme, o prioritách, o tom, čo ti dáva zmysel a čo nie. A presne o tom je tento článok — o tom, čo zbieram ja, prečo to zbieram a aké úvahy sa mi pri tom preháňajú hlavou. Nie je to návod, nie je to dogma. Je to môj spôsob, môj štýl a môj svet 1:64.
Trochu sa vrátim k tomu, čo som už spomínal, ale práve sem to krásne zapadá. Táto línia zberateľstva malých autíčok je pre mňa taká druhoradá — nie v zlom, skôr v tom zmysle, že moje hlavné hobby sú kartičky a k nim Lionel Racing modely. Ale to je svet, kde človek všetko vybaví z pohodlia domova: počítač, klik‑klik, objednané, zaplatené, vybavené. Hot Wheels a Matchbox sú iné. Tie ma nútia ísť von, medzi ľudí, do obchodov, na lov. A to je na tom práve to osviežujúce. Jasné, aj tieto modely sa dajú kupovať cez internet, ale o tom neskôr — lebo to je úplne iná kapitola.
Prečo vlastne stále spomínam „lov“? V komunite Hot Wheels je to úplne bežný žargón. Lov znamená, že ideš do obchodov, prekutrávaš krabice, stojany, celé regály a hľadáš to, čo ťa zaujíma — či už konkrétny model, svoju obľúbenú líniu, alebo rovno STH/TH, teda Super Treasure Hunt a Treasure Hunt. Verím, že väčšina z vás si to už od minula stihla dohľadať, lebo na internete je o tom kopec informácií. Ale predsa len, krátke vysvetlenie neuškodí. Treasure Hunt, Super Treasure Hunt a pri Matchboxe SuperChase sú náhodné označenia v krabiciach, ktoré znamenajú vzácnosť. Môžu byť dve autíčka vedľa seba, rovnaký model, rovnaký ročník, rovnaká vlna — a jedno je obyčajný kúsok do zbierky, zatiaľ čo druhé je jackpot. A to je na tom to krásne. Nikdy nevieš, čo nájdeš, nikdy nevieš, či práve ty neotvoríš krabicu, kde sa skrýva niečo špeciálne. (A ak ste náhodou deťom kúpili autíčko a ani ste netušili, že existujú takéto označenia, možno sa oplatí ich doma ešte raz pozrieť. Značka vzácnosti sa totiž skrýva priamo na autíčku.)
Moje hlavné línie
Keď sa človek pozrie na ponuku Hot Wheels a Matchbox, je tam všetko. Európske superšporty, japonská JDM scéna, retro klasiky, futuristické koncepty, fantasy modely, filmové autá… a všetko je pekné. To je na tom to nebezpečné. Ak nemáš hranice, skončíš pri tom, že berieš všetko, čo ti padne do oka. A to som nechcel. To je cesta do pekla. Preto som si vybral línie, ktoré majú pre mňa osobný význam. Keď som si začal skladať svoj systém, uvedomil som si, že potrebujem zbierať niečo, čo má pre mňa identitu. Niečo, čo keď uvidím na stojane, okamžite viem, že to patrí ku mne. A tak som si postupne vytvoril svoje hlavné línie — autá, ktoré ma sprevádzajú celý život, ikonické tvary, racing DNA, americká sila a reálne policajné vozidlá. Mustang, Shelby, Viper, Corvette, Formula 1, môj svet polície a bezpečnosti a k tomu GULF ako vizuálna srdcovka. Nie je to náhodný výber. Každá z týchto línií má svoj príbeh, svoju históriu, svoj charakter. A hlavne: všetky spolu držia pokope. Tvoria jeden celok, ktorý dáva zmysel mne aj mojej zbierke. Keď ich vidím na stojane, nemusím rozmýšľať. Viem, že toto je moje.
A úprimne — celé sa mi to nejako prirodzene točí okolo Ameriky. Americký futbal, NASCAR, ikonické muscle cars… ešte že mám aspoň európsky futbal, aby som to trochu vyvážil. Možno je to tým, že od puberty na mňa útočili americké filmy: hrdinovia na Harleyoch, Marlboro v zuboch, Mustangy, Shelby, Vipery, Corvetty, akčné scény, kriminálky, trilery. To bol môj svet. A policajné autá? To je zase odraz môjho pracovného života, ktorý sa roky točil okolo bezpečnosti. Takže to celé do seba zapadlo úplne prirodzene.
A potom je tu GULF. Americká, patentovaná racing farebná téma, ktorú v diecastoch nájdem len vďaka tomu, že Mattel má licenciu. A to je pre mňa automatický signál — keď vidím svetlomodrú s oranžovým pásom a jasným nápisom GULF, beriem. Nezáleží na tom, aké je to auto. Tá kombinácia má svoju históriu, ikonickosť a roky priniesli aj rôzne odtieňové varianty, ktoré sú samy o sebe zberateľským zážitkom.
A teraz druhý pohľad. Sme v Európe — tu väčšina ľudí zbiera európske značky. Porsche, Ferrari, Lamborghini… a z Japoncov vedie Nissan Skyline, ktorý má dokonca svoju ikonickú JDM farebnú identitu. Tieto modely idú u nás ako teplé rožky. Niekedy ich ľudia berú po desiatkach a potom rozpredávajú po internete. Americké autá sú až na treťom mieste záujmu. No a policajné autá? Tie mi rabujú deti ešte skôr, než ich stihnem chytiť ja 😀.
Ako rozhodujem, čo beriem a čo nechávam
Keď má človek jasné línie, rozhodovanie v obchode je zrazu jednoduchšie. Nemusím stáť pri stojane dvadsať minút a rozmýšľať, či to „náhodou nebudem ľutovať“. Mám svoj systém a ten rozhoduje za mňa. Ak je to Mustang, Shelby, Viper, Corvette, Formula 1, polícia alebo GULF — beriem. Ak nie, nechávam. A to aj vtedy, keď je to krásny model. Chcem zbierku, ktorá má tvár, charakter a smer.
Samozrejme, občas sa dá od smeru trochu upustiť — a je to úplne v poriadku. Aj Mattel občas pozastaví výrobu jedného modelu a neskôr pridá iný. Je to prirodzený vývoj. No niektoré autá robia dlhodobo, roky, dokonca desaťročia. Keď si pozriete YouTube alebo internet, nájdete zberateľov, ktorí zbierajú jeden konkrétny model už pätnásť rokov a majú doma dvadsať či dvadsaťpäť kusov toho istého auta v rôznych farbách. A je to nádhera. Vidno v tom úsilie, odhodlanosť a čistú radosť z toho, že človek sleduje jednu líniu a drží sa jej. A rovnako aj zberatelia z rôznych dôvodov časom prehodnotia, zmenia alebo doplnia svoju zbierku — je to prirodzená súčasť vývoja.
A práve v tom je pointa. Keď si človek zúži výber na pár značiek a tém, nemá doma haldy náhodných modelov ani prievan v peňaženke. Má zbierku, ktorá dáva zmysel.
Tu by som to dnes ukončil. Pokračovanie nabudúce — nech to nie je príliš dlhé a nech má každá časť svoj priestor.


Celá debata | RSS tejto debaty