PB77

..

A práve v tom je pointa. Keď si človek zúži výber na pár značiek a tém, nemá doma haldy náhodných modelov ani prievan v peňaženke. Má zbierku, ktorá dáva zmysel.

Čo vlastne potrebujeme na zbieranie

Úprimne? Veľmi málo. Na začiatok stačí obyčajná krabica alebo miesto, kam si modely odložíme. Na čínskych e‑shopoch existujú rôzne lišty, do ktorých sa dá zasúvať model aj s kartou, prípadne plastové obaly, do ktorých sa vojde celý blister tak, aby sa nepoškodila karta. Tie sa dajú otvoriť a znovu zavrieť, takže model ostane chránený, ale stále prístupný.

Okrem toho existujú aj nástenné poličky s okienkami, kde sa modely ukladajú ako malé vitríny. Alebo korkové nástenky či steny, na ktoré sa blistre jednoducho pripnú pripináčkami. Možností je veľa — každý si nájde to svoje.

Tu sa však na chvíľu zastavím. Minule som písal, že najlepšie je uchovávať modely v originálnom, nepoškodenom blistri s kartou. A stále si za tým stojím. No sú zberatelia, ktorí blistre otvárajú a vystavujú len samotné autíčka. A je to úplne v poriadku. Komunita je v tomto rozdelená a každý má svoj štýl. Navyše, samotný model má na spodku všetky vylisované údaje z blistra, takže aj bez karty sa dá presne zaradiť.

(A ak chcem mať nejaký model aj rozbalený, aby som si ho mohol vystaviť len tak, jednoducho si kúpim dva kusy. Jeden ostane v blistri a druhý ide von.)

Toto je mimochodom úplne bežná prax aj medzi skúsenými zberateľmi. Jeden kus ako „archívny“, druhý ako „voľný“. Ten voľný si človek môže chytiť do ruky, pozrieť detaily, postaviť na poličku, nafotiť… a pritom má stále istotu, že originálna karta ostáva nepoškodená. Je to taký malý kompromis medzi čistotou zbierky a radosťou z modelu ako predmetu.

Ako to mám ja

Mám to vyriešené jednoducho a prakticky. Na kartičky používam stojan, do ktorého sa zmestí približne dvadsať kusov. Lionel diecasty mám v plastovej poličke na osemnásť modelov. A k tomu dve lišty, na ktoré sa zmestí okolo dvadsať Hot Wheels alebo Matchboxov v blistroch. Zvyšok zbierok mám uložených v krabici.(A aj preto preferujem mierku 1:64 u diecastov — stále ponúka dosť detailov na radosť z modelu, ale zároveň je veľmi šetrná na miesto.)

Podľa nálady si ich pretriedim, povyberám, obmením vystavené kúsky. Je to šetrné na miesto, rýchle na upratovanie a zároveň mám stále pocit, že zbierka žije — že sa hýbe, mení a rastie.

Archivácia

Archivácia nie je len o tom, kde modely fyzicky uložiť. Ruka v ruke s tým ide aj prehľad o tom, čo vlastne človek má, koľko toho má, kedy to kúpil a za koľko. Toto odporúčam úplne každému — či zbiera dvadsať modelov alebo dvesto.

Najjednoduchší spôsob je obyčajná tabuľka v tabuľkovom editore. Stačí pár stĺpcov: názov modelu, rok, línia, cena, dátum kúpy, obchod, poznámka. Je to rýchle, prehľadné a človek má okamžite jasno, kde sa jeho zbierka nachádza.

Ale existujú aj modernejšie možnosti.

Hot Wheels má — podobne ako Lionel — bezplatnú mobilnú aplikáciu, kde je vlastná „garáž“. Dá sa tam pozerať, aké modely už vyšli, čo sa chystá v danom roku, a dokonca sú tam označené aj STH a TH. Je to skvelý prehľad, ale funguje to len ako mobilná appka.

Okrem toho skúšam aj web Colectio. Je to platforma, kde sa dajú archivovať celé zbierky, a človek si môže vybrať, či ich nechá verejné (aby si ich mohli pozrieť ostatní), alebo súkromné len pre seba. Dá sa tam dokonca ponúknuť model na predaj alebo zdieľať link na konkrétny kus. Je to moderný spôsob, ako mať zbierku nielen uloženú, ale aj prezentovateľnú. Digitálna archivácia má jednu veľkú výhodu: človek presne vie, čo má, čo mu chýba a čo už nepotrebuje kupovať dvakrát.

Temná stránka zberateľstva

A teraz prejdem aj k inej stránke — nie veľmi peknej, ale keď o tom píšem, nemôžem to obísť. Je to realita, ktorá existuje a ktorú skôr či neskôr stretne každý, kto zbiera Hot Wheels alebo Matchbox.

Za tie mesiace som sa už párkrát stretol s inými zberateľmi, Niektorí zberatelia sa len pozrú, že preberám stojan, obídu ma, pokrútia hlavou a odídu zamračení. Iní sa pristavia, pokecáme a zhodneme sa na viacerých veciach. A potom je tu tá tretia skupina — o ktorej sa v komunite hovorí najčastejšie.

Často sa stáva, že si niekto vyberá „zaujímavé“ kúsky, hoci ich vôbec nezbiera. Alebo si len chce náhodne spestriť zbierku niečím, čo ho zaujalo — a zoberie toho hneď viac kusov naraz. Nie preto, že by ich potreboval, ale jednoducho preto, že sú „žiadanejšie medzi zberateľmi“ alebo „vzacnejšie“. A keď sa to robí masovo, ostatní zberatelia sa k tým modelom už vôbec nedostanú. Ešte častejšie sa však stáva, že keď sa objaví niečo vzácnejšie alebo žiadanejšie, niektorí ľudia zoberú všetkých päť či šesť kusov toho istého modelu naraz. Nie preto, že by ich chceli do zbierky, ale preto, aby ich predali na internete — často za násobky pôvodnej ceny. A tu sa bavíme o skutočných násobkoch, nie o pár eurách navyše. Bežné je 300–500 %, ale videl som aj 1000 % navýšenie. To je už moment, keď človek len neveriacky krúti hlavou. Chápem, že kúpiť si model z roku 2020, ktorý sa už nedá zohnať, je iná situácia. Ale kupovať čerstvé autíčka z aktuálnej vlny a predávať ich za tisícnásobky? To už nie. 

Ako to robím ja? Ak trafím niečo vzácne, vezmem si dva kusy. Jeden pre seba, druhý by som teoreticky vedel predať s normálnym, rozumným navýšením — ale úprimne, ešte som to nikdy neurobil a ani to zatiaľ neplánujem predávať. A ak nájdem viac rovnakých kusov, dva si vezmem a ostatné nechám pre ďalších zberateľov. Lebo tak to má byť. Každý má mať šancu. Ale chápem, že taký je svet. Kde je dopyt, tam je ponuka. A s tým nič neurobíme. Môžeme len zbierať po svojom, s čistým štítom a s rešpektom k ostatným. 

Záver

Verím, že som nikoho neodradil tým posledným odstavcom. Chcel som len ukázať realitu, ktorá k zberateľstvu patrí. A zároveň povedať jedno: stále sa dá trafiť na niečo vzácne, stále sa dá nájsť to, čo človek zbiera. Ja som toho dôkazom.

Netreba zabúdať, že Hot Wheels aj Matchbox sú masová výroba. Občas sa stane, že sa niekde v sklade zabudne krabica, ostane na spodku palety, a o rok či dva ju predavačka opráši, vyloží na stojan a človek sa pri love len čuduje, že tam zrazu ležia modely z roku 2024. Aj to je súčasť hry.

A netreba sa ostýchať pri stojane postáť. Predavačky sú na nás zvyknuté. Keď sa s nimi občas rozprávam, hovoria mi, že nás chodí veľa — pýtame sa na tovar, na nové vlny, na to, či už niečo vyložili. Je to normálne. Je to súčasť tejto malej radosti.

Zbieranie je činnosť, ktorá má byť o zábave. Niekedy človek odíde s prázdnymi rukami, niekedy s niečím, čo vôbec nečakal. A raz to príde. Tak ako pri kartičkách — sú ľudia, ktorí hľadajú posledný kúsok do zbierky aj niekoľko rokov. A presne tak je to aj tu. Nie vždy nájdeš to, čo chceš, ale možno o týždeň, v inom obchode, v inej krabici, trafíš presne ten model, ktorý ti chýbal.

A o tom to celé je. O radosti, o náhode, o love. O tom pocite, keď človek otvorí stojan a zrazu tam je niečo, čo tam ešte včera nebolo.

A áno — viem, že väčšina komunít tomu hovorí hunting, ale ja som si to po slovensky premenoval na lov. Znie to možno trochu inak, ale presne vystihuje ten pocit, ktorý pri tom máme.

A ešte jedna vec na záver. Niektorí zberatelia rozbaľujú modely aj preto, že si robia vlastné diorámy, fotia scény alebo autíčka upravujú a maľujú podľa seba. Pre nich je to tvorivá časť hobby, kde sa môžu vyblázniť, pridať detaily, meniť farby a vytvoriť niečo úplne unikátne. Aj to je súčasť zberateľstva — každý si v ňom nájde svoju cestu.

To je zberateľstvo.